Vernisáž: 5.júna 2024, 18-21

Miesto: The Július Koller Society, Račianska 78, Bratislava 831 02

Vystavujúci*e: Michaela Kacsiová, Marcel Korec, Tomáš Rafa, Michal Šumichrast

Kurátor: Daniel Grúň

Propaganda nepatrí len medzi muzeálne exponáty minulých totalitných režimov. Jej pôsobenie sa zďaleka neskončilo pádom nacizmu a komunizmu v 20. storočí. Práve naopak, naša každodenná spoločenská realita je konštruovaná z rôznych konfliktných foriem propagandy na mikro aj makro úrovni. Ovplyvňuje naše rozhodovanie na báze vedomej aj nevedomej interakcie.

Výstava predstavuje štvoricu súčasných umelcov, ktorých tvorba sa zameriava na propagandu ako výsledok výkonu politickej moci kapitalistických autoritatívnych režimov. Inšpirovaná projektom holandského umelca Jonasa Staala “Propaganda Station” výstava je sondou do spektra politickej predstavivosti v slovenskom mediálnom priestore. 

Trvanie výstavy: 6. júna – 30. augusta 2024  

Otvorené každú stredu a piatok, 13-18.

Výstava predstavuje štvoricu súčasných umelcov a umelkýň, ktorých tvorba sa zameriava na propagandu ako výsledok výkonu politickej moci kapitalistických autoritatívnych režimov. Inšpirovaná projektom holandského umelca Jonasa Staala “Propaganda Station” výstava je sondou do spektra politickej predstavivosti v slovenskom mediálnom priestore. Propaganda nepatrí len medzi muzeálne exponáty minulých totalitných režimov. Jej pôsobenie sa zďaleka neskončilo pádom nacizmu a komunizmu v 20. storočí. Práve naopak, naša každodenná spoločenská realita je konštruovaná z rôznych konfliktných foriem propagandy na mikro aj makro úrovni. Ovplyvňuje naše rozhodovanie na báze vedomej aj nevedomej interakcie. 

Utváranie nových podôb normatívnej reality po prvýkrát popísali Edward S. Herman a Noam Chomsky v knihe Manufacturing Consent z roku 1988. Autori v knihe tvrdia, že masovokomunikačné médiá sú účinnými a mocnými ideologickými nástrojmi, ktoré podporujú systém bez použitia otvoreného nátlaku, a to prostredníctvom propagandistického modelu komunikácie. Vo svojom projekte Propaganda Station predstavuje Jonas Staal niekoľko možností takých foriem emancipačnej (kontra)propagandy, ktoré zviditeľňujú ideologické nástroje propagandy a vedú k uvedomeniu priamych vzťahov medzi umením a mocou. Vystavujúce umelectvo tematizujú tieto praktiky v troch rovinách: ako ovládanie infraštruktúry, ovládanie príbehov a ovládanie predstavivosti. Prostredníctvom vystavených diel sa pokúšame otvoriť tieto otázky v domácom mediálnom priestore. 

Tomáš Rafa sa v projekte postpravda.sk zameriava na zvyšovanie mediálnej gramotnosti a rozvoj kritického myslenia s cieľom zamedziť šírenie dezinformácií na školách. Vytvára rozsiahly online archív zo záznamov reálnych situácií, ktoré sú komentované odborníkmi z rôznych oblastí, využívajúc postupy  filmového dokumentu. Žiactvo a študenstvo má možnosť zaujať kritický postoj voči dezinformačnej interpretácii rôznych protestov, manifestácií a stretov vo verejnom priestore, ktoré sa týkajú aktuálnych tém ako pravicový extrémizmus, rasizmus, utečenecká kríza, práva žien, LGBTI+ alebo klimatická kríza. 

Michaela Kacsiová predstavuje performatívne video s názvom Peasants With Debts, v ktorom sa zaoberá hegemóniou neoliberálneho kapitalizmu prenikajúcou do najintímnejších úrovní života spotrebiteľov. Video inscenuje ženské telo umelkyne ako kostýmovanú akvabelu, ako ustricu určenú na konzumáciu a zároveň aj perlorodku. Centrálnym obrazom filmu je bazén, cez ktorý autorka vstupuje do podvedomých túžob spotrebiteľov a do systémov ich ovládania. Prúd asociovaných obrazov otvára otázky, čo a ako podmieňuje naše spotrebiteľské správanie. 

Marcel Korec vo svojej fotografickej a filmovej práci sprevádzanej objektom s názvom Skutočná pravda o rastlinách využíva mystifikáciu príbehu o rastlinách ako prvých tvorcoch byrokratického systému na svete. Reaguje tým na trend vytvárania hoaxov a fake news, ktoré za použitia zdanlivo logického vyvodzovania manipulujúco vydávajú domnieky a výmysly za fakty. Necháva prehovoriť expertov, ktorým sa podarilo odhaliť spiknutie rastlín proti človekovi a nenápadne infiltrovať administratívne aparáty verejnej správy. 

Michal Šumichrast sa vo svojej (para)grafickej tvorbe ponára do spodných vôd subkultúr, aby nechal presakovať stereotypné pornografické prejavy sexuálnej slasti do pracovných vzťahov korporátneho biznisu. Šumichrast kombinuje tajomné textové výroky, komodity a reklamy s obrazmi sexuálnych praktík BDSM, ktoré zahŕňajú použitie dominancie a podriadenia, sadizmu či masochizmu. 

Daniel Grúň

Výstava je súčasťou projektu Islands of Kinship: A Collective Manual for Sustainable and Inclusive Art Institutions, spolufinancovaného Európskou úniou. 

Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.