E
v
e
n
t
y
Podoba budúcej Zeme: Stabilná, nestabilná a metastabilná
The Shape of Future Earth: Stable, Unstable, and Metastable je jednodňové sympózium o budúcnosti planéty nielen v geologickom, ale aj spoločenskom, politickom a umeleckom rámci. Tektonické pohyby, erózie a erupcie budú nevyhnutne určovať tvar budúcej Zeme v tom najdoslovnejšom zmysle, niekedy spôsobom, ktorý dokážeme ovplyvniť, inokedy takým, ktorý ovplyvniť nedokážeme. Obmedziť naše premýšľanie o Zemi len na tieto otázky by však znamenalo vnímať ju ako objekt, kde ľudské bytosti iba prebývajú a o ktorom vieme, že naň máme striktne obmedzený vplyv. Naopak by sme sa ale nemali posunúť ani k záveru, že ľudské bytosti majú nad budúcou podobou Zeme absolútnu kontrolu, ani k špekuláciám o vytvorení umelého obrazu Zeme Budúcnosti, miesta, ktoré by bolo celé navrhnuté na základe ľudskej predstavivosti. To, čím Zem je a bude, sa môže vždy v niektorom rozmere nachádzať za hranicou našich pokusov reprezentovať ju. Stvárňovať a chápať svet, a vlastne chápať ako Zem, prítomná a budúca, existuje na základe našej reprezentácie, je dôležité cvičenie, o ktoré má cenu sa pokúšať hoci vieme, že sú tieto reprezentácie neúplné. „The Shape of Future Earth“ preto chce, aby sme sa snažili predstaviť si budúcnosť Zeme, ale aj kriticky zhodnotili to, ako si ju reprezentujeme vo vzťahu k jej prítomnosti a budúcnosti. Zem v tomto zmysle nie je ani nejaký tajuplný objekt mimo hraníc ľudského chápania, ani produkt ľudskej obrazotvornosti či inteligentného dizajnu, ktorý by presne zodpovedal predstavám, ktoré o nej máme. Zem nie je iba „prírodná sila“, nie je to ani množina skontštruovaných objektov, ktoré sa nachádzajú na jej povrchu. Keď sa pokúšame zodpovedať otázku budúcej Zeme, nejde o snahu uhádnuť trajektóriu vývoja z terajšieho stavu vecí, ide o to, brať vážne predpoklad, že ako myslitelia, umelci a zástupcovia iných disciplín máme stálu úlohu a zodpovednosť snažiť sa jej podobu určiť. Cieľom pritom nie je predložiť konečné, hotové vyobrazenie, ale zúčastniť sa, všetci svojim spôsobom, na snahe navrhnúť a realizovať vlastnú víziu toho, ako by mala Zem budúcnosti vyzerať.
V rámci sympózia sa pokúsime nájsť odpovede na určité aspekty otázky o tom, aká by mala byť podoba Zeme budúcnosti. Nepredložíme vyčerpávajúcu topológiu budúcnosti sveta, vynasnažíme sa ale prostredníctvom rôznych diskusií a umeleckých intervencií opísať, predvídať a vysloviť niektoré spôsoby jeho možnej budúcej existencie a toho, ako by sme sa k nim mohli dostať. Sympózium bude interdisciplinárne, s vystúpeniami vybraných účastníkov, premietaním filmu a umeleckou prezentáciou.
Účastníci a prezentácie:
Reza Negarestani je filozof a riaditeľ Programu kritickej filozofie v New Centre for Research and Practice. Má za sebou množstvo príspevkov do odborných časopisov a antológií a prednášok na mnohých medzinárodných univerzitách a inštitútoch. Jeho aktuálny filozofický projekt sa sústreďuje na racionalistický univerzalizmus počínajúc evolúciou moderného systému vedenia, cez súčasné filozofie racionalizmu, ich postupy a požiadavky na zvláštne formy ľudského správania. Je autorom publikácií Cyclonopedia (2008), Intelligence and Spirit (2018) a Chronosis (2021).
Enda O’Riordan je írsky umelec, výskumník a spisovateľ. Pôsobí v Berlíne, v súčasnosti je tiež výskumným spolupracovníkom Katedry digitálnych umení VŠVÚ. V roku 2020 ukončil štúdium výtvarných umení na Goldsmith University v Londýne, predtým študoval filozofiu na University College v írskom Corku a londýnskom UCL. Venuje sa širokej škále tém, vrátane umenia a kultúrnej kritiky, marxizmu a globálnych financií, formálnej logiky a výpočtu a otázkam súvisiacim so vzťahom súčasného subjektu k veľkorozmerným, komplexným svetom. V súčasnosti ho zamestnáva predovšetkým písanie krátkej prózy a poézie a v poslednej dobe aj fascinácia šialenstvom a poverami, čo sa ťažko zlaďuje s jeho inými teoretickými povinnosťami. Ide však napriek tomu o produktívnu výzvu, ktorú by rád v budúcnosti rozvinul v ďalšom výskume a umeleckej tvorbe.
Olexii Kuchanskyi je nezávislý/á výskumník/čka, umelec/kyňa a queer spisovateľ/ka, ktorej/ého hlavným záujmom je experimentálne umenie pohyblivých obrazov, jeho ekologický dopad a kritické kultúry prírody. Narodil/a sa v ukrajinskom meste Vinnycia a žije v Kyjeve. Jej/ho práce boli publikované v časopisoch ako Prostory, Your Art, TransitoryWhite, Political Critique, East-European Film Bulletin, Arts of the Working Class, Moscow Art Magazine, e-flux Notes a iných.
Sashko Protyah je nezávislý filmár z Mariupoľa na Ukrajine. Člen Freefilmers. Filmové projekcie vo Vilniuse (ArtVilnius’22), Charkove (Kinoklub v Litmuseu, Kinoklub KOLO), Černivci (Kinoklub Karton), Záporožie (Kinoklub Ascent, Záporožská nová dráma), Kyjev (EFIR, Pinčukovo umelecké centrum), Petrohrad (Zošenkovo múzeum), Vinnytsia (umelecká rezidencia Nad Bohom, Archiclub), Mariupol (Platforma TU), Cherson (Kherson Art Hub), Kaunas (Socialinis Centras „Emma“), Ľvov (Kinokub), Dnipro (Ksi Prostir Ѯ), Sievierodoneck (Lantern 42), Bratislava (Salónik) a ďalšie.
András Cséfalvay je bratislavský výtvarník a digitálny rozprávač príbehov, ktorý aktuálne učí na VŠVU. Po ukončení štúdia maľby a matematiky napísal dizertáciu i užitočnosti a realite fikcie. Jeho tvorba skúma vzťah medzi kultúrou a technológiou, politickými a etickými aspektmi načúvania iným než dominantným hlasom interpretácie sveta. Jeho najnovšia práca sa zameriava na vzťah medzi astronómami a pôvodnými obyvateľmi pri inštalácii teleskopov na Mauna Kea, na let dinosaurov ako technológiu prežitia po vymretí druhu, či na rekategorizáciu planéty Pluto. Je laureátom ceny Oskára Čepana, členom The New Centre for Research and Practice a spoluzakladateľom platformy digitálnych umení VŠVU.
