V
ý
s
t
a
v
y
Medzi pozemské bytosti a neznámy kozmický svet: Kontinent
Medzi pozemské bytosti a neznámy kozmický svet: Kontinent
Umelci: Noor Abed, Basel Abbas a Ruanne Abou-Rahme, Shiraz Bayjoo, Cihad Caner, Cansu Cakar, Cian Dayrit, Merve Iseri, Július Koller, Emma McCormick-Goodhart, Ezra Šimek, Amol K. Patil
Kurátorka: Canan Batur
The Július Koller Society, Bratislava
Archívna spolupráca: Daniel Grúň
Produkcia: Zlata Borůvková
Technické zabezpečenie: Michal Štrompach, Ondřej Spiritza
Grafický dizajn: Stan de Natris
Priestorové riešenie: Matej Gavula
Zvláštne poďakovanie: gb agency, Paris and Květoslava Fulierová
Otvorenie výstavy: 8.6. 2023 od 18:00 do 21:00
Trvanie výstavy: od 9.6. 2023 do 25.8. 2023
Zem vypúšťa dolu korytom Starca
Riekou vyteká
do bažín a plytčín Karibiku.
Nepamätajú si telo
vody
No stoja s nohami na zemi
oproti
Toku mýtického, bájneho mora
Robert Duncan, Kontinent
Výstava Medzi pozemské bytosti a neznámy kozmický svet: Kontinent skúma angažované a kontemplatívne postupy Júliusa Kollera spoločne s poetikou jeho imaginácie za politicky spravodlivejšie a ekologickejšie svety.
Ukotvené jeho hľadaním Atlantídy, v seizmickom pohybe od Stredozemného mora k Bermudskému trojuholníku sa Júliusovo pátranie po Atlantíde stáva pretrvávaním odolnosti v aktualizácii špekulatívnych spomienok na možné časové osi. Výstava vychádza z toho, čo Koller situuje do medzipriestoru pozemského a mimozemského a súčasne medzi materiály z archívu JKS, pričom výstava chápe oba zdroje ako samostatné neprebádané plochy a snaží sa ich prostredníctvom vytvoriť nové imaginácie. Výstava sa snaží vytvoriť nové predstavy, ktoré by zhmotnili širší zmysel tohto hľadania, ukotvili širokouhlý pohľad na čas a predstavivosť, a manifestovali inšpiratívne kaleidoskopické vízie.
Aj napriek našim ideologickým rozdielom, keď hladina vody vystúpi, zničí najskôr už existujúce spoločenské vzťahy, aby následne umožnila vznik nových.
Epocha charakterizovaná zmenami terénu a ustupujúcimi pobrežiami, karbonizovanými oceánmi a topiacim sa ľadom si vyžaduje, aby sme sa inak zamysleli nad tým, čo je podstatou archívneho záznamu: mohol by byť archívny záznam hľadaním kontinentu? Aké imaginárne predstavy by sa mohli zhmotniť spojením archívu JKS, pevnej konštrukcie, s plynulosťou a priepustnosťou Atlantídy? Akým sociálnym vzťahom by to umožnilo vzniknúť?
Výstava ako prostriedok radikálneho hľadania ciest a vytvárania zmyslu začína ako cesta v rámci tohto hľadania, ako dlhšia trajektória formulovania praktického a poetického súboru nástrojov. Zároveň prehlbuje kritické povedomie o vzájomnej interakcii medzi archívmi, kozmohumanizmom, futurologickým myslením a alchýmiou. Ukazuje smerom k regenerácii živých vzťahov. Prináša alternatívne histórie a možnosti uložené v archíve. Reflektuje niektoré kľúčové otázky týkajúce sa archívov všeobecne – inertné a aktívne spôsoby odporu, transformačný potenciál rozširovania kolektívnych dejín za hranice dominantných spôsobov vymazávania, ako aj vložené zdanlivé ticho a úložiská malej vybranej časti mimoriadne zložitej minulosti. Ako môžeme dať hlas archívom?
Posilnením archívu, ktorý vypĺňa tieto medzery, tak, že mu dáme hlas, čítaním proti srsti a aktívnym počúvaním a vyjadrovaním ticha, rozlišovaním medzi dobrovoľným a vnúteným mlčaním; tak, že archív ponecháme otvorený všetkému, čo by sa mohlo dostať dovnútra; zadržiavaním, držaním pohromade a rozpadom na časti.
Medzi pobrežím a ostrovmi
Oznamujú
V samotnom srdci vecí. Tu
Náš Západ je Orient,
Náš kontinent more.
Výstava Medzi pozemské bytosti a neznámy kozmický svet pozýva do imaginárnych konverzácií a ponúka obnovené scitlivenie voči sociálnym a environmentálnym témam prostredníctvom zmyslových, kritických a duchovných prístupov. Čerpá z kontemplatívnych propozícií a performatívnych slovníkov. Sondovaním do „imaginárnej geografie” podporuje a povzbudzuje cvičenia vo vnímavosti so vzťahovým prístupom, ktorý ústi rovnako do vnútornej transformácie ako aj do podmienok umožňujúcich nanovo si predstaviť spoločnosť.
Výstava Medzi pozemské bytosti a neznámy kozmický svet stelesňuje jazyk pohybu v situovaných kontextoch, upevňujúc transnárodné imaginárna. Prerozdeľuje spôsoby poznávania v našich prostrediach. Vyjadruje tiež, ako môže Kollerov tvorivý postup pomôcť pri uzmierení našich vzťahov samých k sebe a všetkému, čo nás obklopuje.
Zvyšok zostáva
V popole. Existuje iba
Jeden kontinent, jedno more
Pohybuje sa v trhlinách, prevaľuje, prelieva,
Presúva od javu k javu.
…
Výstavu z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Podujatie je súčasťou medzinárodného projektu Islands of Kinship: a Collective Manual for Sustainable and Inclusive Art Institutions, spolufinancovaného Európskou úniou.