V
ý
s
t
a
v
y
Július Koller: Plus Mínus U.F.O.
Július Koller: Plus Mínus U.F.O.
11. 03. – 21. 05. 2022
Galerie Martin Janda, Eschenbachgasse 11, Viedeň
Výstava je organizovaná v spolupráci s The Július Koller Society
kurátor: Daniel Grúň
Znaky plus a mínus sú symboly, bez ktorých si ťažko vieme predstaviť nielen matematiku, ale aj ďalšie veci, ako napríklad krvný faktor Rh alebo elektromagnetické póly. Výstava využíva binárnu podstatu týchto symbolov. Plus a mínus vyjadrujú tiež relativitu ekonomického rastu alebo pokles politickej popularity. Často sú vo verejných médiách vizualizované grafmi so stúpajúcimi a klesajúcimi krivkami, čím potvrdzujú kvantitatívnu podstatu nášho myslenia o svete. Uzavreté do komixových bublín sa plus a mínus objavujú už na raných maľbách Júliusa Kollera zo šesťdesiatych rokov 20. storočia. Neskôr v sedemdesiatych rokoch opäť vystupujú na text-kartách. Umelec ich umiestňuje na prevrátené strany Möbiovej pásky, aby vyjadril ako jednoducho môže dôjsť k skrúteniu a prepólovaniu politických postojov či ideálov. V celej svojej tvorbe, a teda aj v dielach, ktoré sú súčasťou tejto výstavy, rozširuje pôsobenie komunikačných znakov + a – na sféru každodennosti. V jeho kultúrnych situáciách fungujú ako univerzálne kultúrne kódovacie systémy. Upozorňuje na všedné prostredia, v ktorých sa hranica medzi dnu a von, pravdou a lžou, umením a neumením stáva čoraz viac nejasnou. Ale ukazuje nám tiež metódu, ako túto nejasnosť premyslieť a pochopiť.
Výstava je členená do piatich rôzne artikulovaných častí. Prvá časť pozostáva z ready-made predmetov z domácnosti, transformovaných označením JK a U.F.O. Medzi týmito predmetmi je tiež DEZART z roku 1973. Prázdna papierová krabica predstavuje fiktívny produkt, kultúrno-hygienický prostriedok na odstaňovanie spoločenských pachov. Vtedy sa vyjadroval k politickej atmosfére v krajine, ale dnes v období pandémie je opäť aktuálny. Druhá časť predstavuje sériu deviatich koláží vytvorených z konzumných produktových obalov s projektom realistického U.F.O. z roku 1974. Umelec v názve série koláží naráža na doktrínu socialistického realizmu, ktorá požadovala od každého akademického umelca, aby tvorivo zobrazil zápas za beztriednu spoločnosť. Koller tento zápas vníma v kontexte konzumnej spoločnosti, masovej výroby a technickej reprodukovateľnosti. Izoláciou rôznych produktových obalov na ploche papiera vytvára nové ikony spotreby. Tretia časť pozostáva z maliarskych prác na papieri predstavených spoločne s fotografickou dokumentáciou maľovania. Fotografie Květoslavy Fulierovej z roku 1982 pomenované Štetcovanie (U.F.O.) zachytávajú prácu umelca v domácom prostredí bytu, ktorý je súčasne jeho ateliérom aj výstavnou miestnosťou. Július Koller svoj opätovný návrat k maliarstvu demonštruje akčnou prácou so štetcom a čínskym tušom ako súkromnú variáciu na neoexpresionizmus a bad painting. Štvrtá a zároveň centrálna časť výstavy nadväzuje na Kollerov projekt magického znaku vlnovky a keltskej siete. Na výstave sú predstavené dve kľúčové diela z obdobia začiatku deväťdesiatych rokov. Sú to inštalácia s názvom Nová Vážnosť z roku 1990 a maliarsky objekt Veľké U.F.O. z roku 1995. Motívy siete a vlnovky siahajú k počiatkom tvorby umelca, avšak ako magické symboly ich začal skúmať od roku 1974 v súvislosti s konceptuálnou ideou podzemnej civilizácie a kultúry asociovanej so zaniknutou bájnou Atlantídou.
Veľké U.F.O. z roku 1995 bolo pôvodne vystavené spoločne s Malým U.F.O. na výstave Sen o múzeu v bratislavskom Dome umenia. V kontraste voči konvenčnému maliarskemu obrazu je tento zavesený v sieti a takto levituje vo vodorovnej polohe nad úrovňou podlahy. Veľká sololitová doska nesie motív keltskej siete. Tento motív vzniká prekrytím cik-cak znaku, ktorý je prelomenou verziou vlnovky. Odkazuje k štátnemu národnému symbolu trojvršia a súčasne k motívu svastiky. Tieto mutácie magických znakov sa v tvorbe Júliusa Kollera koncentrujú v období vzrastu nacionalistických vášní spojených s dezilúziami a neistotou z mladej demokracie.
V takzvanom prechodnom období, krátko po páde komunistického režimu a dvadsať rokov po tom, čo žačal umelec používať otáznik vo svojich dielach, sa tento jeho osobný symbol neistoty transformuje do komunikačného signálu vlnovky. Vlnovka Novej Vážnosti bola vystavená v rámci spoločnej výstavy Júliusa Kollera a Petra Rónaia v bratislavskej Galérii slovenského fondu výtvarných umelcov v roku 1990. Päť radov sklených pohárov skrútených do dvoch proti sebe orientovaných oblúkov sugeruje obraz davu. Inštalácia vznikla len necelý rok po tom, čo protestné zhromaždenia vystúpili na námestia a spoločnými silami deklarovali vôľu zvrhnúť komunistickú vládu v krajine. Krehká masa prázdnych pohárov je usporiadaná do celistvého tvaru vlnovky. Vlna nielen čaká na naplnenie, ale zároveň je vystavená úderom narúšajúcim stabilitu celku. Július Koller zámerne fotograficky zaznamenal narušenú kontinuitu vlnovky pádom a rozbitím pohárov na viacerých miestach, kedy usporiadanú celistvosť masy ohrozili náhodné strety s divákmi. Vlnovka Júliusa Kollera je otvorené dielo, ktoré dnes rovnako ako v roku 1990, kedy sa otvorila hranica medzi Rakúskom a Slovenskom, spytuje limity otvorenosti európskych demokracií.
Daniel Grúň
