The Július Koller Society pozýva na otvorenie výstavy  Lia Perjovschi: Vedomostné múzeum – výstroj (Problémy sveta) v Novej Cvernovke vo štvrtok 13. júna o 19h.

Sprievodný program:

Workshop s Liou Perjovschi  
14. júna o 16:00
Komentovaná prehliadka s kurátorom výstavy
15. júna o 16:00

Lia Perjovschi, narodená 1961 v Sibiu, je zakladateľkou a koordinátorkou Archívu súčasného umenia/Centra pre analýzu umenia (CAA/CAA), neformálnej inštitúcie, ktorá pod rôznymi názvami funguje od roku 1985. Jej interdisciplinárny a vzdelávací projekt Vedomostného múzea, založený na umeleckom výskume, sa začal v roku 1999 a pokračuje do súčasnosti. Jej aktivity a diela – „Medzinárodný archív súčasného umenia 1990 po dnes,” „Centrum pre analýzu umenia 1999 po dnes,” „Časová os 1997 po dnes,” „Diagramy/Myšlienkové mapy 1999 po dnes” a „Vedomostné múzeum 1999 po dnes” — definujú sériu registrov pri práci s informáciami, pri organizovaní rôznych zozbieraných a archivovaných materiálov a pri tvorbe vizuálneho zobrazenia základných poznatkov. Cesta jej umeleckej praxe od jej tela (performancie 1980-90tych rokov) k súboru poznatkov (CAA/CAA, KM) otvára osobný storyboard — priestor postprodukcie a dialógu, prehodnocovania, recyklácie informácií a štruktúrovania myšlienok.
Zdroj: https://institutulprezentului.ro

Archív súčasného umenia/Centrum pre analýzu umenia (CAA/CAA) založila Lia Perjovschi ako miesto reprodukcie a recyklácie poznania. Túto iniciatívu podnietila subjektívna skúsenosť umelkyne, jej snahy situovať sa a kriticky sa vyrovnať s globálnym moderným a súčasným umením. Vzišla z potreby zaplniť veľkú medzeru v poznaní, spôsobenú izoláciou Rumunska počas socializmu. Motivácia k založeniu archívu nebola len osobná. Lia Perjovschi svoju inštitúciu konštituovala ako nástroj komunikácie a pedagogiky. V deväťdesiatych rokoch, keď začala pravidelne navštevovať bienále súčasného umenia a európske múzeá moderného umenia, v centre jej záujmu bolo spočiatku to, čo sama praktizovala – umenie performancie, inštalácie, fotografie a videa – a taktiež akumulácia teoretických analýz.

    Na rozdiel od iných archívov vytvorených umelcami v bývalej východnej Európe (napr. archívy KwieKulik vo Varšave alebo Artpool v Budapešti), jej ambíciou nebolo dokumentovať alternatívnu umeleckú scénu, ktorej bola súčasťou. Lia Perjovschi budovala archív ako rozšírenie vlastnej umeleckej praxe, s cieľom kontextualizovať a kategorizovať to, čo sa o svete (umení) dozvedela. V jej archívnej práci zaujímajú dôležité miesto reprodukčné a distribučné mechanizmy, ktoré umožnila digitalizácia. Lia Perjovschi vždy tvorí obrazy textov a texty obrazov. Sú to rizomatické kresby v podobe myšlienkových máp, v centre ktorých je situovaný kľúčový pojem. Aby umiestnila udalosti (z dejín umenia, dejín vedy, svetovej politiky a kultúry) do kontextu a našla tým nečakané spojenia medzi nimi, Lia Perjovschi okrem máp pracuje na horizonálne stavaných časových osiach.  
    Rodový aspekt tohto archívu je nesmierne dôležitý a spočíva v ustanovení autority subjektu dejín. Jej subjektivita nadobúda plnú moc nad organizáciou a skladbou informácií v priestore. Lia Perjovschi zviditeľňuje svoje myslenie v performatívnom stávaní sa ženou-inštitúciou. Rozpracovaný projekt Vedomostného múzea (1999-2019) je opätovne zverejňovaný a zakaždým nanovo štruktúrovaný na spôsob interaktívnej encyklopédie a vedomostného sprievodcu. Na rozdiel od vopred hotových vysvetlení je ale Vedomostné múzeum interaktívnym komplexom, pohyblivou ústredňou, kde sú nanovo prepájané základné poznatky. Má preto tiež dynamiku osvetového centra. Je to múzeum, ktoré do seba nasáva všetky Liou Perjovschi navštívené múzeá…
    Porovnanie s archívom Júliusa Kollera preto ukazuje mnoho podobností a ešte viac rozdielov. Koller budoval a využíval vlastný archív ako komunikačný substrát, z ktorého nechával preniknúť na verejnosť len jasne artikulované koncepty ako napríklad umeNIE, Galéria Ganku alebo Univerzálna Futurologická Organizácia (U.F.O.) a ostatný akumulovaný, trpezlivo triedený a popisovaný tlačový materiál zostával výhradne obývaný umelcom v labyrinte jeho bytu a pivnice.
    Napriek týmto rozdielom je to interdisciplinárny výskum, sociálna a vzdelávacia aktivita, univerzálny rozsah a generatívna sila, čo spája archívnu prácu oboch umelcov.

Daniel Grúň