Johannes Porsch dočasne nedostupné

kurátor: Daniel Grúň

otvorenie: 10. 4. 2019 o 19:00
11. 4. – 31. 5. 2019

Prvá zo série troch výstav pripravených združením The Július Koller Society v Novej Cvernovke je zameraná na tému socializovania archívov. J. Porsch nahliada do komplexných vzťahov medzi archívom a spoločnosťou z perspektívy súčasných podmienok semiokapitalizmu. Vo svojich prácach odkazujúcich na postupy postminimalistického a postkonceptuálneho umenia – presnejšie na inštitucionálnu kritiku a performatívne koncepty subjektivity – skúma špecifiká vizuálneho priemyslu a symbolických ekonómií. Otvára možnosti testovania lingvistických operácií spojených s užívaním a dešifrovaním vizuálnej sféry. Na prototypových situáciách, pri ktorých ide o ukazovanie a predvádzanie komodít, overuje transformáciu a prezentáciu (samotnej) transformácie ako istý druh systému usporiadaného do zostavy. Tento dočasný systém má pritom schopnosť predstaviť procesuálny a zakaždým vždy provizórny moment rekonštrukcie v historických naratívoch.
Ústredným motívom výstavy je fotografia z poslednej módnej prehliadky Vetements pre jeseň a zimu 2019 s podtitulom „antisociálne správanie“ od gruzínskeho módneho návrhára Demnu Gvasalia. Módna prehliadka bola inšpirovaná temnou stránkou internetu. Na základe možnosti nemať žiadnu identitu poskytuje internet svojim užívateľom napríklad legitimitu k obchodu so zbraňami, ľuďmi alebo detskou pornografiou. Vidíme na nej mužského modela oblečeného v džínsoch, rifľovej veste a mikine, ktoré sú celé potlačené logami globálnych korporátnych spoločností ovládajúcich digitálny priemysel. Umelo konštruovaný interiér francúzskeho Národného prírodovedného múzea s vypchatými exotickými zvieratami tvorí scénu pre politiku identity. Logo platieb spoločnosti Amazon – „unavailable“ (nedostupné) – odkazuje k dvom odlišným konšteláciám historicity a politiky. Porschova metóda aktivuje formálne aspekty archivácie – označovanie a vrstvenie obrazov. Imperiálny motív muzeálnej pasáže s exotickými zvieratami zároveň utvrdzuje pozície hlavných svetových hráčov na oblečení mužskej postavy. Koláž upozorňuje na obrovské množstvo nekomunikácie medzi dvomi rovinami identity, skutočným významom a reálnym použitím.
Dočasná nedostupnosť služieb alebo tovarov predstavuje spoločný paradox konzumnej i archívnej logiky – prázdny priestor, negativitu, odstúpenie, vzdor – niečo, čo síce je v ponuke, avšak práve nie je dostupné k použitiu. Odhaľovanie, skúmanie a spracúvanie toho, čo je obskúrne, neprebádané, či dokonca nevypovedané, spája aktivitu Johannesa Porscha (a prípadne tiež Júliusa Kollera) s myslením talianskeho filozofa Giorgia Agambena. J. Porsch odkazuje k pojmom použitým v Agambenovej knihe Signatura rerum – k znakom zverokruhu. Môžeme z nich čítať to, „čo nikdy nebolo napísané”. Dekany zverokruhu slúžia J. Porschovi ako formula opakovania, ktorú využíva v produktívnej práci (vyprázdneného) gesta, vo významových „prerieknutiach” a migrovaní motívu cez rôzne médiá a diskurzy.
Intervencia do systému módy funguje ako koncepčný rámec umeleckej práce Johannesa Porscha. Ak módny dizajn ovplyvňuje sociálne podmienky tým, že prepožičiava vlastnosti komoditám, potom tiež módny dizajn dáva prísľub prispôsobiť sa kontrole vlastných mechanizmov vnútornými pravidlami moci a naopak. Slogan o dočasnej nedostupnosti (tovaru) je medzerou v konvenčnom čítaní konzumného sveta, pretože brzdí a odkláňa rýchlo plynúci prúd významov spotreby. Sedimenty tohto druhu čítania môžu utvárať archívne vrstvy, no predovšetkým testujú operácie spojené s užívaním kódov vizuálnej komunikácie.

Daniel Grúň

Johannes Porsch (Innsbruck, 1970) žije a pracuje vo Viedni.

V inštaláciách, sochárskych prostrediach a intervenciách, ako aj v publikáciách a priestorových riešeniach výstav Johannes Porsch realizuje sémantické posuny alebo upozorňuje na existujúce nejednoznačnosti, aby ich použil ako prvky dizajnu v kontexte výstav a publikácií. J. Porsch uvažuje o metodike, zapájajúc sa do techník umeleckého zobrazovania, do procesov reprodukcie a reprezentácie, ktoré nie sú jedinečné len pre tvorbu umenia, no možno ich nájsť aj v širších spoločenských kontextoch.
Medziiným bol aj architektom výstavy Škola Kyjeva na Kyjevskom bienále v roku 2015 a v roku 2016 spolupracoval na výstave Július Koller: One Man Anti Show vo viedenskom MUMOK-u. J. Porsch momentálne pokračuje vo výskume s názvom Tropológia, ktorý po prvýkrát vystavil v roku 2017 v Kunstpavillon v Innsbrucku. Trópy sú lingvistické zariadenia, ktoré sa nepoužívajú v ich doslovnom význame, ale obrazne, čo zodpovedá Porschovým metódam posunu a narúšania významov. To, čo je vyjadrené prostredníctvom trópov, sa preto nemá chápať doslovne, ale skôr v odchýlke od stanoveného smeru alebo danej cesty. Trópy sú formy nereálnosti. Vo svojich neustálych zákrutách a zmenách smeru nahradením jedného referenčného rámca druhým sa trópy vyhýbajú jasnému sémantickému ukotveniu, čím podkopávajú normatívne vzorce a hegemónie.

Z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

Johannes Porsch, dočasne nedostupné, 2019, pohľad do inštalácie, foto: Leontína Berková