• en
  • sk
  • V
    ý
    s
    t
    a
    v
    y

    Jacqueline Hoàng Nguyễn: Čierny Atlas

    Kurátor: Rado Ištok
    Otvorenie výstavy 24. 10. 2019, 19:00
    Trvanie výstavy: 25. 10. – 8. 12. 2019
    Svet v debnách (predstavenie knihy Crating the World)
    Diskusia Jacqueline Hoàng Nguyễn s Radom Ištokom 24. 10. 2019 18:00
    The Július Koller Society, Bratislava

     

    Etnografické múzeá a múzeá svetových kultúr často zakladajú svoje naratívy na príbehoch slávnych európskych etnografov, antropológov a cestovateľov, zriedka však venujú pozornosť logistike transportu artefaktov z miesta ich pôvodu do muzeálnych zbierok. Čierny Atlas, výstava Jacqueline Hoàng Nguyễn, obracia etnografický pohľad na samotné múzeum, ako uznanie administrácie rasovo podmienenej práce, ktorá bola pri transporte debien s hmotnou kultúrou zo vzdialených miest do európskych múzeí nevyhnutne potrebná.

     

    Čierny Atlas, založený na výskume vo fotografických archívov Etnografického múzea v Štokholme, takto prenáša pozornosť diváka od význačných belošských európskych cestovateľov k práci nespočetných anonymnizovaných domorodých nosičov a členov karaván. Výstava odhaľuje praktiky zberateľstva ako masívne logistické operácie, režírované v záujme udržania deľby práce na kognitívnu, ktorá bola doménou európskych vedcov, a manuálnu, ktorú vykonávali domorodí obyvatelia, pod nátlakom koloniálnych úradov a často bez nároku na odmenu. Tak, ako mytologický Atlas — ktorý za trest nesie na svojich pleciach váhu celého sveta — niesli títo nosiči svoju vlastnú hmotnú kultúru a výbavu európskych vedcov, a niekedy dokonca vedcov samotných. Čierny Atlas teda predstavuje určitú skromnú formu uznania týchto ľudí a zároveň memento inštitucionálneho dlhu európskych múzeí. Čierna, použitá v názve výstavy, je potom odkazom na politické černošstvo, ktorého korene siahajú k antirasistickému hnutiu menšín v Británii sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia. Rôzne etnické skupiny sa vtedy spojili ako Černošské, čo však, ako sa neskôr ukázalo, malo za dôsledok stieranie rozdielov medzi nimi.

     

    Výber z archívnych fotografií a dokumentov vo výstave odhaľuje rasovo podmienenú infraštruktúru zberateľstva artefaktov a prácu, ktorá bola potrebná na to, aby sa tieto predmety dostali do vitrín, či častejšie depozitárov novozaložených európskych etnografických múzeí. Obsahuje síce materiály o popredných švédskych cestovateľoch, namiesto nich si však možno predstaviť iných európskych cestovateľov a zberateľov, vrátane tých z Rakúsko-Uhorska a Československa.

     

    Jacqueline Hoàng Nguyễn je umelkyňa, ktorá za pomoci archívov a širokej škály médií skúma problémy historicity, kolektivity, utopickej politiky a multikulturalizmu prostredníctvom feministických teórií. V súčasnosti pôsobí v Štokholme, je doktorantkou programu Umenie, technológia a dizajn na tamojšej Akadémii výtvarných umení Konstfack a na Kráľovskom technologickom inštitúte KTH. Predtým absolvovala v roku 2011 nezávislý študijný program Whitneyovej Múzea amerického umenia v New Yorku, v roku 2005 odbor Kritické štúdiá na Akadémii výtvarných umení v švédskom Malmö a v roku 2003 bakalársky program na Concordia University v kanadskom Montreale. Jej diela boli vystavené medzinárodne, na miestach ako Sharjah Art Foundation, Šardžá (2018); Cantor Fitzgerald Gallery, Philadelphia (2018); MAMA, Rotterdam (2018); SAVVY Contemporary, Berlín (2017); EFA Project Space, New York (2016); Mercer Union, Toronto (2015); MTL BNL v Musée d’Art Contemporain, Montreal (2014); Kunstverein Braunschweig, Nemecko (2013); Apexart, New York (2013). Medzi jej najnovšie publikácie patria The Making of an Archive (Grunt Gallery Press, 2018), príspevok do Co-Creation Labs: Illuminating Guests, Artists and New Voices in European Museums of World Culture (Sandstein Verlag, 2018) a Matters of Belonging (Sidestone Press, 2019). Nguyễn bola v roku 2017 umeleckou rezidentkou na Simon Fraser University vo Vancouveri a účastnila sa štvrtého cyklu rezidentských programov organizácie NTU Centre for Contemporary Art v Singapure.

     

    Rado Ištok je kurátor, výskumník a editor, pôsobí v Štokholme. Je kurátorom programu 4Cs: From Conflict to Conviviality through Creativity and Culture (2018-2020) Umeleckej kolónie v Nide pri Akadémii výtvarných umení vo Vilniuse, ktorý pozostáva z umeleckých rezidencií, výstavy a workshopu; je tiež projektovým vedúcim výskumného projektu Spaces of Care, Disobedience and Desire (2018-2020) v spolupráci s Marie-Louise Richards a Natáliou Rebelo, ktorý finančne podporil fond pre umelecký výskum Kráľovského inštitútu umenia v Štokholme. Bol výskumníkom v rámci Decolonizing Architecture na švédskom Kráľovskom inštitúte umenia, absolvoval kurátorstvo na Štokholmskej univerzite a dejiny umenia na Karlovej univerzite v Prahe. Medzi nedávne výstavy patria Tekuté obzory (2019) v tranzit.sk v Bratislave, Iné vízie (2018) na PAF – Prehliadke animovaného filmu v Olomouci, I’m fine, on my way home now (2017) v štokholmskom umeleckom priestore Allkonstrummet a Galleri Gerlesborg (2018), a In the Sky When On the Floor (2016) v štokholmskej Galleri Mejan. Ako asistujúci kurátor pracoval na výstave Positions #3 (2016) vo Van Abbemuseum v Eindhovene. Ako editor spolupracoval na publikácii Jacqueline Hoàng Nguyễn Crating the World (Athénée Press, 2019); e-publikácii Decolonising Archives (L’Internationale Online, 2016) a Queer Scandinavia (A2, 2015). Prispieva do časopisov Flash Art Česká a Slovenská edícia a Art+Antiques.

     

    Čierny Atlas mohol vzniknúť vďaka veľkorysej podpore Etnografického múzea v Štokholme, projektu SWICH — Sharing a World of Inclusion, Creativity and Heritage, na ktorom spolupracuje jedenásť európskych etnografických múzeí a múzeí svetových kultúr so zámerom podnietiť diskusiu o občianstve a príslušnosti k súčasnej Európe, ako i nadácie Sharjah Art Foundation. Realizácia výstavy Čierny Atlas vznikla aj vďaka veľkorysej podpore Kanadského fondu na podporu umenia a slovenského Fondu na podporu umenia.