V
ý
s
t
a
v
y
MILAN ADAMČIAK: SELFKCIA
hunt kastner
Bořivojova 85, Praha 3, Ceská republika
28|06| – 12|8|2022
kurátor: Daniel Grúň
v spolupráci: Matej Gavula a Ján Gašparovič
hunt kastner s potěšením uvádí výstavu věnovanou Adamčiakovým fonicko-akustickým dílům a vizuální, grafické a konkrétní hudbě, která je představena v prostorovém řešení Mateje Gavuly a doplněna o zvukovou instalaci vytvořenou přímo pro tuto výstavu Jánem Gašparovičem.
Výstava významného slovenského skladateľa, muzikológa, performera a básnika Milana Adamčiaka (1946-2017) sa zaoberá vzťahmi medzi rôznymi prístupmi k (re)produkcii vizuálnej hudby v tvorbe autora. Verejnosti po prvýkrát predstaví nový kurátorský model práce s rozsiahlym celkom Adamčiakovho umeleckého univerza v podobe synestetického prostredia, založeného na kombinácii zvukových, chromatických a haptických vnemov. Široká škála osobitých autorských techník a postupov, ktoré Adamčiak systematicky rozvíjal od polovice šesťdesiatych rokov dvadsiateho storočia je zapojená do asociatívneho toku zvukového prostredia. Pokúša sa tak obrátiť pozornosť diváka na jednej strane k východiskám v prírodných živloch a ľudových kultúrach, a na druhej strane k zvukovým situáciám rozohraným na hárku papiera, vyúsťujúcim do špecifickej expresivity na rozhraní vedeckej exaktnosti, neortodoxnej spirituality až šamanskej zemitosti. Konkrétne básne, grafické partitúry, koláže, kresby a zvukové objekty Milana Adamčiaka ponúkajú možnosť mentálnej participácie na procesoch, kedy autor stanovuje základné propozície, definuje hracie prvky a navrhuje herné polia, ktoré recipient ďalej rozvíja, adaptuje a modifikuje podľa vlastných možností a schopností.
Cestovanie podľa časopriestorových a vizuáno-zvukových rozvrhov sa deje na báze grafických znakov reprezentujúcich hudobné nástroje, hlasy alebo zvuky, komponované do repetitívnych vzorcov a dynamických variácií s pomocou otvorených štruktúr mriežok alebo rastrov. Kurátorská interpretácia týchto potencialít obsiahnutých v diele Adamčiaka je rozvinutá do formy zvukovo-priestorovej inštalácie vytvorenej Matejom Gavulom (1972) a Jánom Gašparovičom (1981). Gavula navrhol objekt z priehľadného plexiskla, ktorý slúži ako transparentný dispozitív a kruhový nosič, vyzývajúci divákov k pohybu okolo neho, čím dochádza k rotácii tiel v priestore, anticipovanej vo viacerých vystavených dielach Milana Adamčiaka. Kruhové rotácie z pôdorysnej partitúry Hommage a A. Rimbaud z roku 1969 pre päť tanečných a päť speváckych dvojíc sú zväčšené a digitálnou tlačou prenesené na priehľadnú fóliu, umiestnenú na okno pri vstupe do galérie, čím pripomína pohyblivú clonu objektívu alebo farebnú mandalu. Zvuková inštalácia Jána Gašparoviča je napojená sériou štyroch vibračných reproduktorov na okenné sklá. Od prvého po štvrtý sa so sekundovým rozostupom spúšťa a graduje hodinový zostrih hydrofonického záznamu riečneho toku. Akumulácia zvuku v čase a vnorenie sa poslucháčov do toku pod úroveň hladiny voľne rozvíja motív legendárneho happeningu Vodná hudba (1970), kedy Adamčiak spoločne s Jozefom Revallom a Róbertom Cyprichom hrali pre publikum pod hladinou vody v bazéne internátu Juraja Hronca v Bratislave.
Výstava ďalej zvýrazňuje asociácie medzi textúrami strojopisných rastrov, mriežkami grafických partitúr a tkanými kobercovými textíliami liptovských a hornozemplínskych behúňov. Tieto paralely či dokonca až inšpirácie v ľudových výšivkách a tkaných vzoroch boli pre Adamčiakovu vizuálnu poéziu veľmi dôležité. Koberce prenesené na steny galérie dotvárajú synestetické prostredie zapájajúce všetky zmysly diváka do čítania a recepcie Adamčiakovej vnútornej (mentálnej) hudby ako univerzálneho a intenzívne prežívaného procesu nadväzujúceho na krajinu, prírodu a ľudové tradície.
Daniel Grúň
Foto výstavy: Michal Czanderle
